OŠETRENIE ZVERI

        Preparácia ako dlhodobé zachovanie, čo najprirodzenejšieho výrazu ulovenej zveri je stará ako ľudstvo samo. Už praveký lovci konzervovali kože svojich úlovkov, do ktorých sa obliekali a mohli sa tak priblížiť k zveri. Zakonzervované hlavy zveri sa používali pri rôznych rituáloch a slávnostných obradoch. Prvé písomné záznamy o preparácií pochádzajú zo starovekého egypta. Hovorili o konzervovaní mačiek, psov i vtákov.  V stredoveku sa už preparáty objavujú ako trofeje v sídlach panovníkov. Od 15. storočia už existujú písomné zmienky o nových metódach a postupoch preparácie. V súčasnosti sú dermoplastické preparáty pomerne obľúbené a žiadané. Skrášľuje interiéry poľovníckych izieb, zámkov, či reštaturácií, no využívajú sa aj ako dokumentácia dosiaľ ešte žijúcich ale už aj vyhubených živočíšnych druhov. V poľovníctve predstavuje podstatne živšiu spomienku na ulovenú zver ako je len lebka s trofejou. Pri kvalitnom vyhodnotení preparátu a dobrej starostlivosti oň, zostávajú preparáty nepoškodené niekoľko desaťročí.

        Najvhodnejšími exemplármi na preparáciu je divo žijúca zver, ktorá je zvyčajne dobre osrstená resp. operená s bohatým sfarbením a leskom. Zver vychovaná vo farmových podmienkach má zvyčajne   slabšiu kvalitu peria (farba, lesk) a perie je často poškodené ozobávaním alebo prepravou v bedničkách (najčastejšie farmovo chované bažanty). Je však možné i medzi touto zverou nájsť vhodné exempláre na zhotovenie kvalitných preparátov. Väčšina našej zveri sa vyznačuje cyklickou výmenou srsti a peria. Existujú však i druhy zveri, ktoré majú tzv. difúznu výmenu srsti, čo znamená, že srsť je vždy vhodná na preparáciu a výrobu kožiek. Patrí tu napr. ondatra, nutria, vydra a pod. Na účely preparácie je najvhodnejšia tzv. zimná srsť. Nevhodná je zver v období výmeny srsti a peria. V tomto období mladá srsť ešte nedrží dobre na remeni (koži) a stará srsť sa takisto uvoľňuje a objavujú sa holé miesta. Pernatá zver v období pŕchnutia má len riedke perie. Mladé rastúce perie a koža obsahujú vysoký obsah krvi, čo je živná pôda pre škodcov preparátov (mole a kožojedi). Bažanty na preparáciu sú vhodné až v druhej polovici novembra, kedy je už dostatočne vyvinuté perie v sedlovej oblasti a na chvoste. Farmovo chované bažanty dosahujú zrelosť peria zvyčajne až koncom decembra. U kačíc a ostatných vodných vtákov, perie dozrieva už koncom októbra. Najkrajšie sfarbenie vtákov je však v období toku, kedy poľovnícka legislatíva lov neumožňuje. Srstnatá zver zvyčajne zrelosť srsti dosahuje až v novembri. Je možné však úspešne preparovať aj jedince s mláďacou srsťou (napr. líšťatá, stnčatá a pod.) alebo s letnou srsťou (napr. srnec a muflón.).

 

V tele zveri po vyhasnutí sa ihneď začínajú presadzovať mikroorganizmy, ktoré znehodnocujú mäso – divinu, no takisto kožu, ktorá je potrebná pre vyhotovenie dermoplastického preparátu. Poškodená koža uvoľňuje srsť, či perie, čím môžu na preparáte vznikať holé miesta – lysiny.        Ihneď po ulovení zveri by sme mali zamedziť poškodeniu peria resp. srsti vytekaním farby z ústnej dutiny a rán po brokoch, či strele. Množstvo vytekania farby záleží od lokality vstrelu a výstrelu. Vhodné je ak poľovník ihneď po ulovení zveri kúskami hygienickej vreckovky  upchá rany po zásahu a takisto kúsok vloží aj do ústnej, či zobákovej dutiny. Týmito zásahmi môžeme eliminovať poškodenie zveri farbou resp. telesnými tekutinami. Pomerne častým poškodením kože, najmä u srstnatej zveri ale i pernatej je zaparenie. Vzniká vtedy ak ešte teplá vyhasnutá zver je položená na zemi, resp. vložená do igelitového vreca s minimálnou možnosťou výmeny vzduchu a ochladzovania. Na zaparenie je najcitlivejšia srstnatá zver. Veľmi citlivá je letná srsť srnca, takisto sluka, hrivnák, hrdlička a iné druhy zveri. Najvhodnejší postup ako predísť zapareniu a tak i poškodeniu zveri pred preparáciou je po ulovení ju čo najskôr zavesiť za beh a nechať ju vychladnúť minimálne 1 – 3 hodiny, no najlepšie celú noc. Menej vhodný spôsob je nechať ju ležať, pretože v tých častiach tela, na ktorých zver leží vzniká nebezpečenstvo zaparenia kože. Po vychladení ju môžeme na krátko ( do 4 – 5 dní) uskladniť v chladničke alebo ju zamraziť pre dlhodobejšie uskladnenie. Pred vložením do chladničky alebo zamrazením je vhodné ak sa celá zver obalí do toaletného papiera, vloží sa do igelitového vrecka, ktoré čiastočne eliminuje vysušenie zveri mrazom (lyofilizáciu) pri dlhšom skladovaní. Obalenie zveri toaletným papierom má zase svoje opodstatnenie pri rozmrazovaní zveri, kedy môže dochádzať k zrážaniu vody na tele a takisto k zvýšenému výtoku vody pri pozvoľnom rozmrazovaní (napr. pri zásielkach poštou).  U raticovej zveri, kde sa dermoplastický preparát zhotovuje od hrude je treba takisto maximálnu pozornosť venovať zapareniu pred stiahnutím kože, no takisto i po stiahnutí. Pri draní kože vedieme rez smerom od kohútika, vrchnou stranou šije až k zátylku medzi púčnice. Kožu hlavy, krku a hrude, ktorá je potrebná na vyhotovenie preparátu oddelíme od tela až za lopatkami (cca 10 cm) a kožu z predného behu až pod lakťovým kĺbom (tiež cca 10 cm). Takto striahnutú kožu čo najskôr na hrubo posypeme kuchynskou soľou a prevesíme (do tieňa, najlepšie v prievane) aby vytekala z nej prebytočná voda. Po 1 – 3 hodinách kožu zabalíme a môžeme ju vložiť do mrazničky alebo ju zaniesť osobne preparátorovi.  Ak chceme kožu preparátorovi zaslať poštou je treba ju dobre zamraziť a zamrazenú poslať. Na poslanie je treba kožu pripraviť tak aby, čo najpomalšie rozmŕzala v balíku. Najlepšie je ak ju zabalíme do viacerých igelitových vreciek, prípadne ešte obalíme nejakou termoizolačnou fóliou, alebo ju v balíku obložíme polystyrénom. Na poštu takýto balíček zanesieme v pondelok alebo utorok, krátko predtým ako pošta posiela balíky.   

        Umiestnenie preparátu má podstatný vplyv na jeho životnosť. Najvhodnejšími priestormi sú chodby, kde je zvýšené prúdenie vzduchu. Prúdenie vzduchu je menej vyhovujúce prostredie pre mole, ktoré sú najväčšími nepriateľmi preparátov. Priestory teplé s vyššou vlhkosťou vzduchu sú priam ideálne pre život molí a kožojedov. V takomto prostredí je len otázkou času, kedy sa perie, resp. srsť stane živnou pôdou pre škodcov aj keby bol preparát zhotovený s použitím tých najklavalitnejších chemických prípravkov určených pre preparáciu. Vhodné sú aj priestory, ktoré v zime premŕzaju. Prvým príznakom molí v preparáte je uvoľňovanie prachového peria, resp. podsady srsti pri rozfúknutí. Pri potrasení preparátom je možné vidieť vypadávať čierny trus molí. Najrizikovejšími oblasťami na preparáte sú oblasti medzi nohami, kde je perie, či srsť najjemnejšia, takisto pri koreni chvosta a hlava. Koreň chvosta a hlava sú oblasti, kde sú najčastejšie zostatky tuku, ktorý láka škodcov. Pri prvom podozrení napadnutia preparátu moľami je treba ho čo najskôr ošetriť vhodným  insekticídnym sprejom (arpalit, cyper, biolit proti moliam a pod.).  Pred aplikáciou spreju je treba zistiť, či po vysušení nezostávajú trvalé následky na perí (strata lesku, mastný povrch a pod.). Sprej aplikujeme rovnomerne, tak aby perie, či srsť nezostali mokré. Oblasti tela, na ktoré sa neupiera priami pohľad (druhá strana tela, pod krídla, v lonovej oblasti, spodná strana cvosta) je možné aplikovať takú dávku prípravku aby perie, či srsť zostali mokré. Spreje je lepšie aplikovať častejšie v menšom množstve. Dobré výsledky v ničení molí v preparáte je možné dosiahnuť i vložením preparátu do krabice s tabletkou naftalínu na 1 týždeň.Preventívne je vhodné prestriekať preparáty raz za 6 mesiacov. Vyšší počet preparátov v jednej miestnosti zvyšuje riziko napadnutia preparátov moľami. Na túto skutočnosť treba brať ohľad pri ošetrovaní preparátov. Takéto miestnosti je možné vybaviť odpudzovačmi hmyzu, ktorých sortiment je bohatý na našom trhu. Správne ošetrenie zveri po ulovení uľahčuje prácu preparátorovi a zvyšuje tak i možnosti spracovania preparátu do rôznych polôh. Pri dobrom spracovaní preparátu zo strany preparátora a dobrej starostlivosti oň zo strany spotrebiteľa je možné využívať preparáty na skrášľovanie interiérov niekoľko desaťročí.